Prečo záleží na kvalite biologickej vzorky?

Keď sa povie vedecký výskum alebo laboratórna diagnostika, väčšina z nás si predstaví moderné prístroje, biele plášte, genetické analýzy, alebo umelú inteligenciu či zložité štatistické modely. Len málokedy si však uvedomíme, že v mnohých prípadoch sa opiera o niečo veľmi krehké, na prvý pohľad obyčajné – o biologickú vzorku. Práve jej kvalita často rozhoduje o tom, či budú výsledky presné a dôveryhodné, alebo naopak zavádzajúce či nepresné. 

Vzorka ako „najslabší článok reťazca“

Biologická vzorka (krv, tkanivo, slina, moč či bunky) je nositeľom informácií o ľudskom organizme v konkrétnom čase. Ak má byť analýza dôveryhodná, vzorka musí čo najvernejšie odrážať pôvodný biologický stav organizmu. Problém je v tom, že ak sa niečo pokazí ešte pred samotnou analýzou, žiadna technológia to už nedokáže „opraviť“.

Práve preto sa vzorka často označuje za najslabší článok experimentálneho reťazca. Ak dôjde k jej degradácii, kontaminácii alebo zámene, výsledok je nenávratne ovplyvnený.

Kde vzniká väčšina chýb?

Výskumy ukazujú, že až 70 % všetkých laboratórnych chýb vzniká v tzv. preanalytickej fáze, teda v období od prípravy pacienta, cez odber, transport a spracovanie vzorky až po jej uskladnenie. Práve tu, nie pri výskume samotnom, vzniká najväčšia variabilita. Medzi najčastejšie chyby patria:

• nesprávna príprava pacienta (nedodržanie pôstu, lieky, fajčenie),
• zlé označenie alebo identifikácia vzorky,
• nevhodný spôsob odberu (napr. hemolýza krvi – poškodenie červených krviniek),
• oneskorené alebo nesprávne prenesenie vzorky,
• výkyvy teploty počas manipulácie,
• viacnásobné zamrazenie a rozmrazenie.
  
  

Tieto a iné faktory môžu meniť koncentrácie analytov, spôsobovať degradáciu DNA, RNA či proteínov a v konečnom dôsledku viesť k falošným alebo nepresným výsledkom.

Malá chyba, veľké následky

Nízka kvalita biologických vzoriek nemá dopad len na výskumné projekty. Dotýka sa aj pacientov a celého zdravotníckeho systému. Vo vedeckom prostredí má nekvalitná vzorka ešte širší dosah, prispieva k tzv. kríze reprodukovateľnosti, keď sa publikované výsledky nedajú zopakovať na iných pracoviskách alebo na inom súbore vzoriek. To však nie je len akademický problém. Znamená to premrhané grantové prostriedky, mesiace či roky práce výskumných tímov a nevyužitý potenciál drahých technológií. Odhady z medzinárodných štúdií hovoria, že každoročne sa len v biomedicínskom výskume vynaložia miliardy eur na štúdie, ktorých výsledky nemožno spoľahlivo overiť, a to často práve pre nízku kvalitu vstupných vzoriek.

V praxi to znamená opakovanie experimentov, ďalšie odbery biologického materiálu, dodatočné analýzy a predlžovanie výskumných projektov. Každá nekvalitná vzorka tak generuje skryté náklady, ktoré nie sú na prvý pohľad viditeľné, no postupne sa kumulujú. Okrem financií sa stráca aj dôvera – výskumníkov vo vlastné dáta, grantových agentúr v efektivitu investícií a v širšom meradle aj verejnosti vo vedecký proces. To všetko spomaľuje zavádzanie nových poznatkov do klinickej praxe a odďaľuje benefity, ktoré by kvalitný výskum mohol priniesť pacientom.

Biobanky ako strážcovia kvality

Práve tu vstupujú do hry biobanky. Moderná biobanka nie je len „mraznička so vzorkami“. Je to sofistikovaná infraštruktúra, ktorá zabezpečuje:

• štandardizovaný zber biologického materiálu,
• kontrolované spracovanie a dlhodobé uskladnenie,
• detailnú dokumentáciu a sledovateľnosť vzoriek,
• systematické monitorovanie kvality.
  
  

Biobanky pracujú podľa medzinárodných noriem, ako je ISO 20387, a európskych odporúčaní, vďaka ktorým sú vzorky porovnateľné naprieč krajinami a projektmi. To je nevyhnutné pre rozvoj precíznej a personalizovanej medicíny, ktorá stojí na veľkých, kvalitných a dobre anotovaných dátových súboroch.

Kvalita vzorky = dôvera vo výsledky

Kvalita biologickej vzorky je tichým, často neviditeľným, no zásadným faktorom vedeckého a klinického úspechu. Ovplyvňuje presnosť diagnostiky, rýchlosť liečby, efektivitu výskumu aj dôveru verejnosti v medicínu a vedu.

Ak chceme napredovať v modernej medicíne, nestačí investovať len do technológií. Musíme investovať aj do štandardizácie procesov, vzdelávania personálu a kvality biologických vzoriek. Pretože na začiatku každého dobrého výsledku je vždy dobrá vzorka.

V biobanke teda platí jednoduché pravidlo: kvalita zachovaná dnes má význam aj v budúcnosti.

Vedúca laboratória / zástupkyňa riaditeľky BBMRI.sk

RNDr. Romana Záhumenská, PhD.